Slavik
Na starom námestí
v tieni katedrály
stál anjel s jedným
krídlom zlomeným.
Vo svete neresti
jemu sa ľudia smiali,
on ale prosil
hlasom zroneným.
Prosil tam za lásku
v mene umučenia,
za ústa detí
práve zrodených.
Nikto však za lásku
a v mene utrpenia,
nedal tých svojich
pár chvíľ blažených.
Keď sa to zrazu stalo,
slnko sa neusmialo,
vylialo z neba slzy krvavé.
Leto má meno strachu,
zostalo v stopách prachu
a ľudské srdcia žiaľom boľavé.
A kameň na kameni
v krajine spustošenej
nenájde nikto,
hoc by hľadať chcel.
Len starý anjel v tieni
v modlitbe opustenej
prosí, aby už nikto nezomrel.
Keď sa to zrazu stalo,
slnko sa neusmialo,
vylialo z neba slzy krvavé.
Leto má meno strachu,
zostalo v stopách prachu
a ľudské srdcia žiaľom boľavé.
A kameň na kameni
v krajine spustošenej
nenájde nikto,
hoc by hľadať chcel.
Len starý anjel v tieni
v modlitbe opustenej
prosí, aby už nikto nezomrel.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
→
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵