P^Hmio rokoch s priateľmi som v^Dáhal, ž^Hmie dobyjeme zlatú z^Dem, l^Hmienže nev^Gedeli sme, kde j^De ten zlatý b^Ealvan, a tak ch^Godili sme st^Aále tam a s^Dem. Hlavy sme mali plné plánov a vaky konzerv napchaté, však nevedeli sme nájsť ten zlata plný válov, všetky skaly boli pre nás zakliate. ®: Keď pochop^Cíš, že ten p^Goklad nenájdeš, kamar^Dát ťa nikdy n^Cezrad^Dí, keď všetky sv^Coje nádeje vo v^Gíne utopíš, z h^Aorúčky sa naraz prebudíš. A tak sme vzdali cestu márnu a zlato stratilo sa preč, veď láska k človeku v živote nemá páru, o tom nemusíme predsa strácať reč. Ak niekedy sa rozhodnete uchopiť šťastie na dosah, či to už bude v zime a či až v lete, uvážte to, kým prekročíte prah. ®: