Vietor si líha
do lona tatranských brál,
na flautách clivo
malú nočnú hudbu hrá.
Poď, počúvaj volanie
horských hôľ a lúk,
poď, nájdeme kapsičku
detských snov a pier,
poď, zvesíme hrkálky
hviezdne z bielych skál.
Zas píšem na plán miest
spomienky z dávnych ciest
a túžby na flautách
spievajú o Tatrách.
Čas, ten lásku nezmení,
keď v srdci pramení,
po stopách dávnych ciest
tou túžbou dám sa viesť.
Á á á á ...
Vietor už zaspal
tam v lone tatranských brál,
na husliach svrček
malú nočnú hudbu hrá.
Poď, počúvaj vodopád,
ktorý máš tak rád,
poď, nájdeme chodníčky
tajných našich ciest,
poď, zvesíme hrkálky
hviezdne z bielych skál.
Zas píšem na plán miest
spomienky z dávnych ciest
a túžby na flautách
spievajú o Tatrách.
Čas, ten lásku nezmení,
keď v srdci pramení,
po stopách dávnych ciest
tou túžbou dám sa viesť.
Á á á á ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.