Kam, kam ženie sa svet, ešte pár zatmení a lásky niet, snáď ľuďom ustatým svitne zas nádej večná. Sú dni, keď už sa zdá akoby sa v nás kdesi človek strácal, vo mne však znie tá myšlienka trúfalá. Tak teda poď, veď na to máš, aj keď sa zdá, že stále znovu začínaš, sme iba chvíľočku tu na zemi, keď ľúbiš, nie si stratený. Tak to skús, ty vieš, čo s tým, brániť život je vždy poslaním nádherným. Kým tu počuť tvoj hlas, verím, že nezhorí plamienok v nás, kým, kým ti stačí dych, chráň svoju hviezdu čistú. Sú dni, keď už sa zdá akoby náš svet svoju vieru strácal, sme tu však my, pre život stvorení. Tak teda poď, veď na to máš, aj keď sa zdá, že stále znovu začínaš, sme iba chvíľočku tu na zemi, keď ľúbiš, nie si stratený. Tak to skús, ty vieš, čo s tým, brániť život je vždy poslaním nádherným. Ó, ó, sú dni, keď už sa zdá, akoby sa v nás kdesi človek strácal, však počúvaj, to posolstvo stále znie. Tak teda poď, veď na to máš, aj keď sa zdá, že stále znovu začínaš, sme iba chvíľočku tu na zemi, keď ľúbiš, nie si stratený. A tak to skús, ty vieš, čo s tým, brániť život je vždy poslaním nádherným. Tak to len skús, ty vieš, čo s tým, brániť život je vždy poslaním nádherným. Na to máš, zdá sa, že stále iba znovu začínaš, sme iba minútku tu na zemi, pre ľudskú nádej stvorení. Tak to len skús, ty vieš, čo s tým, brániť život to je poslaním nádherným.