Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že pod nami počujem spievať deti v predsieni svojho života. Akoby chvíľami útlymi prstami na ráno sám život zaklopal. Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že počujem pieseň, čo znie vždy v ženách na prahu dvier ich poslania. Akoby chvíľami plakali pod nami deti árie čakania. Všimni si tú chvíľu, tú zvláštnu chvíľu, to sa zo spánku prebúdza jar. Svojim deťom bosým prvé slzy rosy, utiera otec, pán kalendár. Všimni si tú chvíľu, tú krásnu chvíľu, to sa z tmy život prediera von. To zem v mene lásky znáša údel matky, počuješ jej tichý, vrúcny ston. Ú, ú, ú, jé. Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že prišla jar, počujem spievať marec v predsieni svojho života. Akoby chvíľami útlymi prstami na ráno sám život zaklopal. Všimni si tú chvíľu, tú zvláštnu chvíľu, to sa zo spánku prebúdza jar. Svojim deťom bosým prvé slzy rosy, utiera otec, pán kalendár. Všimni si tú chvíľu, tú krásnu chvíľu, to sa z tmy život prediera von. To zem v mene lásky znáša údel matky, počuješ jej tichý, vrúcny ston. Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že prišla jar, počujem spievať deti v predsieni svojho života. Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že prišla jar, počujem spievať deti v predsieni svojho života. Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že prišla jar, počujem spievať deti v predsieni svojho života. Ó, ó, ó, Postoj na chvíľu, zdá sa mi, že prišla jar, počujem spievať deti v predsieni svojho života.