Už pár jarí, už pár zím, chodievam sem za tebou, odnášam si zakaždým striebro tvojich úsmevov, úsmevov. Chodím k tebe už pár liet, dívam sa ti do očí, nachádzam v nich odpoveď na otázky storočí. Kam sa náhlia tvoje vlny, rieka, čo mi šepká príbeh tvojich vôd, od vekov tu majestátne plynieš pre človeka, ty si jeho chvenie a jeho pevný bod. Trúbi loď a jej biely driek hneď sa v diaľke vynorí, chcem s ňou brázdiť chrbty riek, chcem s ňou plávať do morí, do morí. Preto dlho už môj zrak láka tvoja hladina, hmm, každé more, je to tak, vždy sa riekou začína, vždy sa riekou začína. Kam sa, rieka, náhlia tvoje vlny, kam ich ženie neúprosný prúd, mám len jedno želanie, viem, rada mi ho splníš. Všetkým, ktorých spájaš vždy dobrou matkou buď, vždy dobrou matkou buď, vždy dobrou matkou buď.