Dušan Grúň - Nádej

Aj keď sa zdáš byť nádhernou, strácaš sa mi z mojich snov, no stále, stále zdá sa mi, že kráčaš predo mnou. Tvoj úsmev je však zákerný a ja chcem ostať stáť, ak ubránim sa básňami, ak podarí sa mi to snáď. A hoci stále mám ťa rád, chcem zabudnúť na každý pád, tak načo toľko slov. Toľkokrát skúšal som už zabudnúť na tvoje piesne, na tvoje piesne, v koľkých snoch vydal som sa na dlhú púť a so mnou tiesne a so mnou tiesne, no stále dúfam. Už spravím koniec nádejám a komédiám bez deja, to jedno možno dokážem, no je to vôbec to, čo chcem. Veď boli sme si nie pár dní, tak úprimní a blízki, no s tým teraz skončím, no s tým teraz skončím. Toľkokrát skúšal som už zabudnúť na tvoje piesne, na tvoje piesne, v koľkých snoch vydal som sa na dlhú púť a so mnou tiesne a so mnou tiesne, no stále dúfam. Toľkokrát skúšal som už zabudnúť na tvoje piesne, na tvoje piesne, v koľkých snoch vydal som sa na dlhú púť a so mnou tiesne a so mnou tiesne, no stále dúfam.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.