Spí čarokrásny Saigon
a nad ním už zmiera deň,
spí v objatí tichých vĺn,
nemý čln svoj tajný sen.
Z dúm vzdialených spomienok
šum mora šepce tmou,
v diaľ srdce moje vábi,
ktoré žiali za milou.
Saigon, ty prístav krásnych žien,
Saigon, ty klamnej lásky sen,
očú snivých a nocí opojných.
Saigon, ty prístav úsmevov,
Saigon, ty mesto vábnych snov,
nad tebou plá na tisíc zlatých hviezd.
Však moje srdce blúdi
niekde za morom,
keď aj všetko mám,
tu v kraji tak cudzom.
Saigon, ty mesto krásnych žien,
Saigon, ty klamnej lásky sen,
nad tebou plá na tisíc zlatých hviezd.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.