Že vraj na mňa
v láske čaká
len samý klam.
Teta dvíha
varovne prst
a ja strach mám.
Že sa v prívale sĺz
utopím raz,
teta to vie,
behá mi mráz
po chrbte, keď
pomyslím si na lásku.
Koľko nocí osamelých
ako dní rok,
v prázdnote dní počúvam zas
iba tvoj krok.
Na starom klavíri pán Beethoven
nechápe, že kráti mi deň
a že láska uniká mi ako dym.
Moje noci sú ako prázdny rám,
moje noci sú iba samý klam,
večer, čo večer si k oknu sadám
a vidím ako iným hviezda padá.
Že vraj na mňa
v láske čaká
len samý klam.
Teta dvíha
varovne prst,
ja túžbu mám.
Zabudnúť na chvíľu varovný hlas,
v prívale sĺz topiť sa raz,
pre chvíľočku šťastia
a pre lásku.
Moje noci sú ako prázdny rám,
moje noci sú iba samý klam,
večer, čo večer si k oknu sadám
a vidím ako iným hviezda padá.
Že vraj na mňa
v láske čaká
len samý klam.
Teta dvíha
varovne prst,
ja túžbu mám.
Zabudnúť na chvíľu varovný hlas,
v prívale sĺz topiť sa raz,
pre chvíľočku šťastia
a pre lásku.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.