Pod nebom modrým ako rieka
stojí len o vzduch opretý,
dom, salaš, kde vždy Dunčo šteká,
vonia tam drevo v povetrí.
Ďaleko od miest, blízko k slnku,
vkradnú sa nite spomienok,
kým leto ovciam natká vlnku,
bača má na čo spomínať.
Rád chodil hore grúňom
s vŕbovou píšťalkou,
spával na lôžku z lúk.
Keď strihal ovciam rúno,
lietal na krídlach snov,
skrýval tvár pod klobúk.
Ešte snáď počarí
ovečkám v košiari,
úsmevom obdarí
všetkých ľudí v chotári.
Rok prešiel horou potichúčky,
riekam sa plnia kešene
a stádam opäť chutia lúčky,
veď sú už krásne zelené.
Ďaleko od miest, blízko k slnku,
vkradnú sa nite spomienok,
kým leto ovciam natká vlnku,
bača má na čo spomínať.
Rád chodil hore grúňom
s vŕbovou píšťalkou,
spával na lôžku z lúk.
Keď strihal ovciam rúno,
lietal na krídlach snov,
skrýval tvár pod klobúk.
Ešte snáď počarí
ovečkám v košiari,
úsmevom obdarí
všetkých ľudí v chotári.
Ešte snáď počarí
ovečkám v košiari,
úsmevom obdarí
všetkých ľudí v chotári.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.