Tak sa teda ber, teraz všetko smieš, ty mi dnes odchádzaš a moje oči pohasnú. Viem, že vo mne ostáva stále tvoja hriešna tvár, tak si choď, pochop, že už každý z nás je dávno sám, tak dávno sám, aj keď ťa každé ráno v márnej túžbe znovu preklínam. Bol si pre mňa všetkým, možno dobrým, možno zlým, ale nie sme predsa malí, u mňa účet zrátaný už dávno máš, mám ho aj ja, platíme smútkom, no ten nás zrazu nespája. Tá naša láska, tá je dávno na nule, ale rátam, že kým tie naše veci dávno minulé, sám, každý sám, bez tvojich úst a dlaní každý večer ťažko usínam. Čím si bol a čím si dnes, koľko pre nás milých nápadov, vždy chceš, sám, každý sám, tak sa teda ber a choď, dnes už nie si kráľ, ešte plná teba dvere ticho zatváram. Možno nikto nikdy viac nedá, čo si dával ty, len sa ber, chvíľa a každý z nás je tak zrazu sám, zúfalo sám a stopy tvojej lásky márne v sebe ukrývam. Bol si pre mňa všetkým tým, možno dobrým, možno zlým, ale nie sme predsa malí, u mňa účet zrátaný dávno máš, mám ho aj ja, tá slza zradná, tá nás už vôbec nespája. Keď hasne láska, keď je rýchlo na nule, pýta sa, kde sú tie naše veci minulé, kdeže sú, sám, každý sám, bez tvojich pohladení zas a znovu čosi začínam, nik mi nedá to, čo ty, si môj osud prekliaty, tak radšej choď, dobre sa maj, Na na na na ...