Máš stále stráž
a lietadlá ti krúžia nad hlavou
ako vtáci pred rokmi
Len luny svit,
kráčaš po cestách,
čo cestami sa zdajú,
v očiach tých, čo žili pred nami.
Máš nádej rásť
a spútať dážď,
veď túžiš byť prvý
medzi kráľmi prorokmi.
Niet času stáť
a hľadať kľúč
pred komnatami divov,
v ríši kníh,
kde zblúdiš bez mapy.
Hľadáš nové a záhadné,
nevieš, čo je to únava,
padáš, chvíľu si sám na dne,
na tvár postupuje dážď.
Buď rád, že sa to stále dá,
nesmúť, keď trochu strácaš dych,
svoj smiech nechaj znieť na hviezdach
stokrát, sto storočí nemých.
A nežnú správu sprav
o tom, že máš viac než kráľ
a jeho syn, čo vládol mnoho zím
v každej krásnej rozprávke.
Len v tebe drieme prameň vôd,
čo živými sa zdajú,
v očiach tých, čo prídu za nami.
Hľadáš nové a záhadné,
nevieš, čo je to únava,
padáš, chvíľu si sám na dne,
na tvár postupuje dážď.
Buď rád, že sa to stále dá,
nesmúť, keď trochu strácaš dych,
svoj smiech nechaj znieť na hviezdach
stokrát, sto storočí.
Hľadáš nové a záhadné,
nevieš, čo je to únava,
padáš, chvíľu si sám na dne,
na tvár postupuje dážď.
Buď rád, že sa to stále dá,
nesmúť, keď trochu strácaš dych,
svoj smiech nechaj znieť na hviezdach
stokrát, sto storočí.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.