SuperMusic.sk

Gabriela Šusteková - Pre tých, čo prídu za nami

Máš stále stráž a lietadlá ti krúžia nad hlavou ako vtáci pred rokmi Len luny svit, kráčaš po cestách, čo cestami sa zdajú, v očiach tých, čo žili pred nami. Máš nádej rásť a spútať dážď, veď túžiš byť prvý medzi kráľmi prorokmi. Niet času stáť a hľadať kľúč pred komnatami divov, v ríši kníh, kde zblúdiš bez mapy. Hľadáš nové a záhadné, nevieš, čo je to únava, padáš, chvíľu si sám na dne, na tvár postupuje dážď. Buď rád, že sa to stále dá, nesmúť, keď trochu strácaš dych, svoj smiech nechaj znieť na hviezdach stokrát, sto storočí nemých. A nežnú správu sprav o tom, že máš viac než kráľ a jeho syn, čo vládol mnoho zím v každej krásnej rozprávke. Len v tebe drieme prameň vôd, čo živými sa zdajú, v očiach tých, čo prídu za nami. Hľadáš nové a záhadné, nevieš, čo je to únava, padáš, chvíľu si sám na dne, na tvár postupuje dážď. Buď rád, že sa to stále dá, nesmúť, keď trochu strácaš dych, svoj smiech nechaj znieť na hviezdach stokrát, sto storočí. Hľadáš nové a záhadné, nevieš, čo je to únava, padáš, chvíľu si sám na dne, na tvár postupuje dážď. Buď rád, že sa to stále dá, nesmúť, keď trochu strácaš dych, svoj smiech nechaj znieť na hviezdach stokrát, sto storočí.

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.