Cez známy les v čiernom plášti kráča noc, sestra hviezd a sestra stráží. Cez známy les v čiernom plášti kráča smrť, tá, čo v rukách osud váži. Zúri boj, nádej skúšaných, vždy znova nájde ich, čo spáli mráz. Cez známy les vedľa druha kráča druh cestou, čo sa končí v nás. A keď na pár krátkych chvíľ krutý boj sa zastavil, ako vták vyletí clivá pieseň pri vatrách. Pieseň, čo vie privolať z diaľky teplo rodných vrát, drahú tvár vyčarí v chladných tmách. Dážď čiernych striel opäť trhá plátno hviezd a smrť má už ďalšie plány. Dážď čiernych striel a v ňom druha chráni druh a v ňom úsvit zašlý trávi. Zúri boj, nádej skúšaných, v tom náhle stráca dych, smrť sa vkráda. Dážď čiernych striel opäť trhá plátno hviezd, pod ním leží partizán. Zrazu čas sa zastavil, aby na pár krátkych chvíľ, ako vták zlomený vzlietla pieseň na dolinách. Pieseň, ktorá cez slová, druha tíško pochová, už sa viac nestratí z našich snov. Cez známy les v bielej šatke kráča jar, sestra hviezd a sestra básní. Cez známy les v bielej šatke lúčny pán, kráča jar a les je krásny. Stíchol boj v piesňach májových, kde starší nájde v nich, čo spálil mráz. Cez známy les vedľa druha kráča druh, cestou, čo sa končí v nás. A vtom na pár krátkych chvíľ, zrazu čas sa zastavil, ako vták nad vatrou stará pieseň vyletí. Dávna pieseň bojová krúži vôkol bez slova, iba tá vie o tom zapretí.