Čože to na tých stráňach v diali
plameňom jasným horí,
pastieri ohne rozdúchali
a vzbĺkli celé hory.
To lístie jarabín a bučín
na jeseň červené je,
prečo však, prečo krvou blčí,
je živé a sa chveje.
Je to krv, ktorá dávno z žily
vytryskla zbojníkovi,
keď pandúri ho postrelili
a vykrvácal v kroví.
Je to krv, ktorú vylievali
slovenskí partizáni
a stromy do svetla ju vzali,
koreňmi machu chráni.
Mäkký mach, bujné čučoredie
desivý odkaz skrýva,
tou horou každý rok ma vedie
posvätná červeň živá,
posvätná červeň živá.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.