Zdá sa to ako večnosť, ako večnosť Čo som sa roztrhal na kusy A opustil svojich priatelov po nespočte sĺz a miznúcom živote. Keď som sa nevedel chopiť života aký som viedol a životov ktorých som sa dotkol Je to už jeden rok jeden rok od vtedy. Stále bojujem s tými istými démonmi som zronený, ako si tak líham stratený v mojej hlave stratený v mojej hlave Stratený v tejto prekliatej nemocničnej postely) Nie som tým istým mužom a ani nechcem skúsiť (skúsiť odkryť všetku tú temnotu čo skrývam) Ako keby moji démoni boli mojí milenci Ale ja mám priateľov po mojom boku mam nádej v očiach a tiež sny o ktoré sa usilovať a celý šíri svet ku ktorému vzhliadať (a smrť nebude mojím milencom mam ešte toho veľa na rozdávanie Radšej budem brať život malými krôčikmi ako nechcieť čo mi ostáva) namiesto toho skúšania vziať si vlastný život ubehol jeden rok A som silnejší, chcem žiť omnoho dlhšie nie zostarnuť a zatrpknúť byť prepracovaný a nenávidieť čo mi život nachystal nech zmizne strach nech si démoni otupia pazúre na živote plnóm chýb ale vždy hľadajúcom omnoho viac Nezomriem ako porazený Nezomriem ako porazený Nezomriem ako porazený nezomriem Pretože mám priateľov po mojom boku mam nádej v očiach a tiež sny o ktoré sa usilovať a celý šíri svet ku ktorému vzhliadať (a smrť nebude mojím milencom mam ešte toľko toho dať Radšej budem brať život malými krôčikmi ako nechcieť čo mi ostáva)