Prečo vlastne dýchame? Keď jediným dôvodom prečo žijeme (je zízať do neba a zalamovať rukami) Tak prečo som ešte tu? aby som slúžil bájke (a niesol tieto bremená na hrudi) ako sa to tak zosýpa a slobodná vôla udáva smer k vine nad stratenými a nesprávne vyloženým veršom Nevidím zmysel v padaní na kolená Kde je ten zmysel? nema to zmysel! Bol som zaslepený a zavádzaný (do sveta ktorý nemá zmysel žiadny podklad pre vieru a teraz sa čudujú prečo sa búrim) Toto im vrhnem do tváre a spálim ich falošné pretvárky (na ktorých trvajú kázateľňa pochovávajúca našu mladosť) pod prúdmi bezcitných pieskov nie je miesta na nádych, oh žiadne miesto na nádych V komnatách tvojej viny pod krížom a diablovým dozorom kým sedíš a čakáš na smrť nebude žiaden boh na studenej nočnej oblohe Nie je žiaden boh ktorý ťa počuje nie je žiaden boh ktorý rozumie (ktorý rozumie výčitky nás pričasto zužujú znova a znova Niekedy sa to zdá úplne beznádejné ale nemôžeme sa vdať keď všetky naše najlepšie rozhodnutia dokazujú že sme sa mýlili a keď len čakáme na rozlúčky My sme sa už ale vzdali, vzdali My sme sa už ale vzdali, vzdali My sme sa už ale vzdali, My sme sa už ale vzdali, vzdali ale nikdy sa nepoddáme Nie je žiaden boh ktorý ťa počuje iba nebo plné hviezd Tie isté ktoré budeš privolávať keď nás navštívi smrť navštívi