Za oknom dážď ticho zmýva stopy tvojich sĺz a pomaly kradne dych. Za ten čas, tu len sedím a premýšľam nad tým, kde sme teraz mohli byť. Už nemám síl, pýtať sa prečo je to tak, prečo ma bolí aj to, keď stojím na nohách, prečo nechcem už nič iné iba spať, prečo túžim len po tom, čo nesmiem mať? A tak len čakám na to znamenie, bude to áno alebo nie Veď sám netuším, ktorým smerom sa uberiem. Možno budeš môj bod omylu, možno budem musieť zabudnúť, no skúsiť to s tebou predsa smiem. To jediné, čo o sebe viem, je že ťa milujem. Chcem len dotyk tvojich rúk, iba teplo tvojích pier, no zostalo mi len ticho vlastných viet. Túžim hladiť tvoju tvár a pocítiť vôňu lásky, tej, ktorú nikdy nespoznám. Čakám na to znamenie, bude to áno alebo nie Veď sám netuším, ktorým smerom sa uberiem. Možno budeš môj bod omylu, možno budem musieť zabudnúť, no skúsiť to s tebou predsa smiem. To jediné, čo o sebe viem, je že ťa milujem.