^{Ami F G} Za oknom ^Amidážď ticho ^Fzmýva stopy tvojich ^Gsĺz a pomaly kradne ^Amidych. Za ten ^Amičas, tu len^F sedím a premýšľam nad ^Gtým, kde sme teraz mohli ^Dmibyť. Už nemám ^Amisíl, pýtať sa ^Fprečo je to ^Gtak, prečo ^Dmi ma bolí aj to, keď stojím na no^Ghách, prečo ^Aminechcem už nič iné iba ^Fspať, prečo ^Gtúžim len po tom, čo nesmiem ^Dmimať? A tak len^F čakám na to znamenie, bude to ^Ami áno alebo nie Veď sám ^F netuším, ktorým smerom sa ube^Amiriem. Možno ^Fbudeš môj bod omylu, možno ^Amibudem musieť zabudnúť, ale ^F skúsiť to s tebou predsa ^Amismiem. To ^Fjediné, čo o sebe ^Gviem, je že ťa mil^Amiujem. Chcem len ^Amidotyk tvojich rúk, iba ^Fteplo tvojích pier, no^G zostalo mi len ticho vlastných ^Dmiviet. Túžim ^Amihladiť tvoju tvár a^F pocítiť vôňu lásky, ^Gtej, ktorú nikdy nespoz^Dminám. ^FČakám na to znamenie, bude to ^Amiáno alebo nie Veď sám^F netuším, ktorým smerom sa ube^Amiriem. Možno ^Fbudeš môj bod omylu, možno ^Amibudem musieť zabudnúť, ale ^Fskúsiť to s tebou predsa ^Amismiem. To ^Fjediné, čo o sebe ^Gviem, je že ťa mil^Amiujem.