sme všetci obeťami príležitosí
vráťme sa do roku ´83 a zatvorme vonkajšie dvere
kedy som počul nehnevaný hlas muža vo vnútri za nimi
a videl som pohľad plný strachu ktorý vychádzal z očí mojej matky
choď choď choď choď
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
matka nasadla do auta a odišla preč
povedala len prepáč mark ale nemôžem tu zostať
vzdala sa všetkej svojej nádeje a opäť nasadla
skryla svoje zlomené srdce a išla skočiť pod vlak
choď choď choď choď
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
Prečo sa tento zlý človek pobral so všetkým preč?
nevidíš že som vo svete plnom sračiek
vráť späť svoju nádej a príď domov
zastav moje krvácajúce srdce a nechaj ten vlak zhavarovať
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
nechcem to vedieť
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.