Slavik
Prsty vetra sú v mojich vlasoch
ako soľ v tele morskej trávy,
vtáky rozoznávam po ich hlasoch
ako gitaru, ktorá hrá mi.
Moje stopy sú v cestách viníc
ako slnko býva na dne vína,
v hrdle nenosím vravu ulíc,
ja už do smrti nebudem iná.
Láska nehladí moje telo,
ja ho hladiť len vlnám dávam,
to, čo bolo, už dávno stlelo,
preto oblakom bielym mávam.
Na čajky volám,
že im svoje srdce dám,
na čajky volám,
hniezdo pre ne v srdci mám,
nech si ho vezmú kamsi v diaľ.
Prsty vetra sú v mojich vlasoch,
tam, kde bývali prsty tvoje,
vtáky rozoznávam po ich hlasoch,
letia až tam, kde dunia bóje.
Moje stopy sú v cestách viníc,
ale o tvojich nič nevie hlina,
v hrdle nenosím vravu ulíc,
to je asi tá moja vina.
Láska nehladí moje telo,
tvoja ruka ju navždy vzala,
to, čo bolo, už dávno stlelo,
zostáva si len spievať la la.
La la lá lá ......
Na čajky volám,
že im svoje srdce dám,
na čajky volám,
hniezdo pre ne v srdci mám,
nech si ho vezmú kamsi v diaľ,
nech si ho vezmú kamsi v diaľnu diaľ.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵