Ájo ajaja jajaj ájo ájo (štyrikrát). Na lúčoch slnka sa nad mestom vznášam, čo z toho mám, sám a sám, tak rád by som ťa vzal tiež tam do výšin, k nebesám. Viem, že chceš sa vznášať so mnou, zahoď však bôľ s trápením, slnko nemá v láske smútok, na tom už ja nič nezmením. Tak zahoď smútok s veľkým trápením, tak dávno. Ájo ajaja jajaj ájo ájo (dvakrát). Už dávno lietam so slnkom a ver mi, ťažké je riecť vám good bye, ťažšie sa však pudy s kráskou, čo je smutná ako báj. Preto blúdim sám, keď slnko vychádza, zostávam sám s zotmením, musím lietať v ranných lúčoch kým tvoj plač smiech nezmení. Tak zahoď smútok s veľkým trápením, tak dávno. Ájo ajaja jajaj ájo ájo (štyrikrát).