Ozvenou, ozvenou, radosť je modrou tmou a tou tmou bežím k tebe s láskou úprimnou. Pozri sa, zastal čas, ten čas, čo je v nás, ktorý v nás dvoch znie, Mária, v mori snov. Pozri noc skryla si zvony snov v nás dvoch, Mária, pekné sny s ozvenou v srdci nám zvonia, Mária, kto nemá more rád, nepozná breh a šťastlivý pád, len ty máš, v mene máš, more lásky, len ty, Mária. Príď za mnou, príď za mnou, bež s notou striebornou, načúvni s piesňou, more s piesňou a ty s ňou. Počúvaj hlahol slov, more broď s ozvenou, čo šepká len príď Mária, príď za mnou. Pozri noc skryla si zvony snov v nás dvoch, Mária, pekné sny s ozvenou v srdci nám zvonia, Mária, kto nemá more rád, nepozná breh a šťastlivý pád, len ty máš, v mene máš, more lásky, len ty, Mária. Náhodou, náhodou, letí mrak nad vodou, nad vodou s bielou čajkou sladkou, tajomnou. Leťte zas nado mnou, aj ty vieš s oblohou, že ťa mám tak rád Mária, s modrou tmou. Náhodou, náhodou...