Kto uverí nám tulákom, že blúdiť svetom je horký chlieb, podobáme sa oblakom, aj pre tie strechy nikde niet. Podobáme sa dravcovi, pretože máme večný hlad, aj keď svet vidíme ružový, aj keď nás nikto nemá rád. Kadekto vraví, že tulák blúdi po svete cestami bez cieľa, tulák, ten túži nájsť medzi ľuďmi naozajstného priateľa. Priateľ je človek, čo ti podá ruku a nepýta sa, čo si mal, či ťa žiaľ vyhnal späť na zelenú lúku, či si bol lotor, somár a či kráľ.