Kráčam ulicou, pozerám na ľudí, všetci sú rovnakí, ale nie vo vnútri. Inú cestu každý z nich hľadá, no život prezradí, čo srdce zatají. Žijem bez boha, žijem s bohom, keď život bez neho, tak teda zbohom. Jeho láska mení človeka, niekedy neverím a zutekám. Chcem veriť v nebo, aj keď ho nevidím, chcem veriť v lásku, aj keď ju necítim. Chcem veriť v pekný deň, aj keď prší dnes a veriť bohu, aj keď on mlčí. Kam svet speje, občas premýšľam, hriech, vojny, nenávisť a láska odišla. Prach usadil sa vonku aj na duši, kde mier stratil sa, nikto netuší. Chcem veriť v nebo, aj keď ho nevidím, chcem veriť v lásku, aj keď ju necítim. Chcem veriť v pekný deň, aj keď prší dnes a veriť bohu, aj keď on mlčí. Chcem veriť v nebo, aj keď ho nevidím, chcem veriť v lásku, aj keď ju necítim. Chcem veriť v pekný deň, aj keď prší dnes a veriť bohu, aj keď on mlčí. Každý nech je tým, kým naozaj je, boh už o nás aj tak všetko vie. Napriek tomu nás má stále rád a zdvihne, podá ruku, keď príde pád. Chcem veriť v nebo, aj keď ho nevidím, chcem veriť v lásku, aj keď ju necítim. Chcem veriť v pekný deň, aj keď prší dnes a veriť bohu, aj keď on mlčí. Chcem veriť v nebo, aj keď ho nevidím, chcem veriť v lásku, aj keď ju necítim. Chcem veriť v pekný deň, aj keď prší dnes a veriť bohu, aj keď on mlčí. Chcem veriť v nebo, aj keď ho nevidím, chcem veriť v lásku, aj keď ju necítim. Chcem veriť v pekný deň, aj keď prší dnes a veriť bohu. Chcem veriť nebu, chcem veriť nebu.