Doslova čítam ti z pier, tak aj, keď neveríš, ver, že múdrosť nie je z kníh, je v nás ako čas. A už len s tebou mohol byť, čo máme pevné, skryjeme do hlbín, nech slovo navždy zmysel má, nie som prvá, no túžim byť posledná. Tak kým tu sme, poďme ľúbiť z plných síl, ak ľuďmi smieme byť, môžeme plakať, smiať sa a učiť z vlastných chýb. Lebo tvoríme tvory omylné a máme šťastie, že život krásne pominie. Čo po nás zostane, možno len pocity, mne stačí jediný, že si ty. Doslova čítam ti z pier a ak mi neveríš, spýtaj sa a presne mier, ak túžiš ísť, tak choď, ak chceš, sa vráť, nech stane sa, čo má sa stať. Doslova čítam ti z pier a cítim teplo našich tiel, veď ma už poznáš po mene, divoká krv, divoké korene. Kým tu sme, poďme ľúbiť z plných síl, ak ľuďmi smieme byť, môžeme plakať, smiať sa a učiť z vlastných chýb. Lebo tvoríme tvory omylné a máme šťastie, že život krásne pominie. Čo po nás zostane, možno len pocity, mne stačí jediný. Lebo tvoríme tvory omylné a máme šťastie, že život krásne pominie. Čo po nás zostane, možno len pocity, mne stačí jediný, že si ty. Že si ty, že si ty.