V mohylách prach, popol z dôb minulých. Zabudnutý vekom pradávnych čias. Nevidený, ukrytý tam, kde neprenikne hlas. Syna, ktorý zabudol, čo znamená vlasť. Mýty a legendy starých časov. Nadobudli tvár po stovkách rokov. Ako strom, čo rástol, zapúšťal korene, hlboko z minulosti zakvitla ratolesť. Veľké činy neboli márne. V bezoblačnom roku, dávny obraz smrti. Vietor silný, niesol vôňu krvi. Tiene minulosti, príbeh tisícročí. Kabátce, meče, sekery, kopije. Zošedivel svet nedotknutých hôr. Deň súdu vpísaný do tváre histórie. Vojnové ťaženie, pod kovadlinou popol tlie. Víťazstvá a porážky, padnuté hradby, hradiská v plameňoch, chrámy zborené. Na chladných mečoch popol žeravý. Tieň smútku mohýl padá na hroby padlých. Veľké činy neboli márne. V bezoblačnom roku, dávny obraz smrti. Vietor silný, niesol vôňu krvi. Tiene minulosti, príbeh tisícročí. Matka vlasť plače, nevládze vstať. Zneuctená krivdou, omráčená dychom. Pokory a porážky, nevráti sa Sláva. Ostali len slová – Magna Slavonia !