V ohromnom burácaní morských vĺn
V noci keď rozsvietil nebo luny spln
Rodí sa záblesk a rastie vo svetlo
čo temnotu z povrchu zemského zmietlo.
Z diaľavy cvála kôň snehobiely,
cez polia, lesy vznešene trieli
Až tam k tým skaliskám divokým,
až tam k tým skaliskám divokým.
Na koni jazdec sedí neohrozený
Odetý v zlatom kráľovskom brnení
V ruke meč spravodlivosti drží statočne,
ktorého švihom svoje víťazstvo započne.
Dvíha zrak na svoju najkrajšiu, milenú,
ktorú v náručí mora vidí schúlenú
To v nej jeho hrdosť prekvitá,
To v nej jeho hrdosť prekvitá.
Svoj zmysel a múdrosť v žily jej vlial
Jak ochranca zase dohliada naň z vysokých brál
Ona hľa zdvíha k nemu vrúcne svoje ruky
a víta ho jemnou piesňou letnej lúky.
Božský pohľad z nej sňal putá démona
Už neplač moja Rujana, už viac nestonaj
Už netečie krv, lež óda pre Svantovita znie
Už netečie krv, lež óda pre Svantovita znie
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵