B^Dmiohužiaľ, zv^Aetrávame, j^Dmie to tak, vážen^Gí, n^Dmiech robíme čokoĺv^Aek, je to t^Dmiak,^A h^Dmioci sme r^Aôznej akosti, sv^Dmiet i čas sa r^Govnako zlostí, p^Dmiadá to z n^Aás, je to t^Dmiak.^A ®: Sl^Fová v povetrí s^Cú naším popolom, ĺ^Dmiahkým dotykom sa sp^Aájajú s tebou ^Dmiako mráz, keď kresl^Aí na sklo kvet^{Dmi, A}y, n^Fa na na^C .^{Dmi, A, Dmi, A, Dmi, A, (D)}.. Možno z nás zostanú aspoň maličké kamienky podobné zvláštnemu ovociu, ak budeš mať náladu, zohni sa pre pár z nich, zájdi k rieke a pokús sa o žabku. ®: