Bitka vonku zúri, pán mrakov sa búri. Zostupuje pán vetra, búrky mrakov, votrie sa do našich zrakov. Ukáže aká je v ňom sila, nech sa všetko topí, špinu sveta zmýva. Nejagá sa jeho krása, neodráža sa v ňom žiadna spása. Nebo zatiahnuté, všade blesky hromy, pod tou silou lámu sa stáročné stromy. A na poplach všetky zvony už zvonia, utekajte veď už celé mestá horia. Utekajte pokiaľ je vám život milý, bežte pokiaľ vám len stačia sily. Kráča sem pán večnej zloby, Pod jeho náporom otriasajú sa hory. Drsno kráča krajinou, všade vôkol hrmí, blesky rozhadzuje rukami, oheň z nich chrlí. Rozosieva smrť každým krokom, vrhol sa na svet útokom. Každý kľačí, modlí sa, vrúcne k nebu hľadí, pán vetra kráča k nim a nič mu nevadí. Obzerá sa naokolo, kúpe krajinu v daždi, jeho pohľad prenikavý všetko živé vraždí. Ľudia k zemi mŕtvi padajú, zobral im vieru ktorú nemajú. Skaly nehostinné praskajú, jeho kroky uši drásajú. Kam vkročí padá les, ostáva po ňom už len des. Očistí túto krajinu od špiny, zomrú všetci, nik nie je nevinný. Nebo zatiahnuté, všade blesky hromy, pod tou silou lámu sa stáročné stromy. A na poplach všetky zvony už zvonia, utekajte veď už celé mestá horia. Utekajte pokiaľ je vám život milý, bežte pokiaľ vám len stačia sily. Kráča sem pán večnej zloby, Pod jeho náporom otriasajú sa hory. Pomaly slabne jeho rev, potokmi sa valí čierna krv. Vetra pán zdvihne chladnú ruku, nad zem mŕtvu bez rozpuku.