Zostal tu jediný kvet táto zem je pustá. Ako posledný výdych čo opustí ústa. Krutý, no krásny je kvet plný ostrých tŕňov. Kvitne keď spí celý svet zalievaný krvou. To ty si môj kvet môj najlepší výtvor. Zrodená zo smrti si kráska aj netvor. Dal som ti tvoju silu tiež nesmrteľnosť. Večnú túžbu po krvi za tvoju vernosť. Nie, ja nie som tvoj výtvor som väzeň, to je celé. Uväznená vo svojom chladnom nemŕtvom tele. Som len posledná hračka čo ťa zatiaľ nenudí, so mnou sa topíš v krvi úbohých nevinných ľudí. Radím ti, váž si dar čo som ti dávno dal, keď som ťa vtedy z rúk smrti vzal. Si len nevďačné dieťa ktoré nevie čo má. Bola by si už mŕtva keby nebolo mňa. Ref.: Nechcem už viac iba prežívať. Celú večnosť znova zažívať všetku bolesť svojich obetí čo spočinú v mojom zovretí Nariekaš tu ako smrteľník pritom máš moc akú nemá nik. Trocha krvi za to preleješ nie je tvoja, tak čo ešte chceš Túžim sa raz znova nadýchnuť zo zlého sna celkom precitnúť radšej zomriem ako ti slúžiť a večnou tmou po svete blúdiť. Daj si pozor, o čom hovoríš. Možno že raz dobre neskončíš. Nechci, aby som ťa potrestal si moja nemŕtva nevesta. Nie to ty si ten netvor zaslepený mocou malý úbohý upír blúdiaci sám nocou Ty dobre vieš, že večnosť býva osamelá Teba zožerie samota ak by som ja zomrela Pokojne počkaj na posledné svitanie Nech ranné povetrie tvoj popol odvanie. Nie si prvá z neviest a nemusíš byť posledná stvorím stovky nových a nebudeš potrebná Ref.: Nechcem už viac iba prežívať. Celú večnosť znova zažívať všetku bolesť svojich obetí čo spočinú v mojom zovretí Nariekaš tu ako smrteľník pritom máš moc akú nemá nik. Trocha krvi za to preleješ nie je tvoja, tak čo ešte chceš Túžim sa raz znova nadýchnuť zo zlého sna celkom precitnúť radšej zomriem ako ti slúžiť a večnou tmou po svete blúdiť. Daj si pozor, o čom hovoríš. Možno že raz dobre neskončíš. Nechci, aby som ťa potrestal si moja nemŕtva nevesta. Nie, ty už žiadnych prekliatych nestvoríš Dnes so mnou oči naveky zatvoríš. Opustím svoje krvavé väzenie skončí sa tvoje bezhlavé vraždenie. Ach, moja naivná, ty si snáď nemyslíš. Že ma po stáročiach iba tak zahubíš. Nemáš dosť síl vôbec mi ublížiť zomrieš, len čo sa pokúsiš priblížiť Zomrieme obaja, ja sa ťa nedotknem. Pozri sa dobre, sme v miestnosti bez okien. Jediný východ už plamene zaliali obaja sme tu uväznení zostali.