Gabriela: O štrnásť dní
svet bude lepší,
o štrnásť dní,
už je to tak.
Ivan: Teraz už napísať jej môžem v liste,
že o štrnásť celkom iste.
Spolu: Odchádza môj vlak.
Gabriela: Tých štrnásť dní,
aká je doba,
aký je vek,
tých štrnásť dní.
Ivan: Keď musím trpezlivo ako ryba
mlčať iba, čakať iba.
Spolu: Na deň posledný.
Gabriela: Keď sa dym.
Ivan: Hustý čierny dym.
Gabriela: Rozplynie za nádražím.
Ivan: Budem si už istý tým,
že ju o pár hodín znovu uvidím.
O štrnásť dní
dám smútku zbohom,
naladím tvár.
Gabriela: A hotovo.
Ivan: A doma za stanicou,
hneď za rohom,
pobozkám ju, no a potom.
Spolu: Čo vás do toho.
Ivan: A keď sa dym
rozplynie za nádražím,
budem si už istý tým,
že ju o pár hodín znovu uvidím.
O štrnásť.
Gabriela: Dní,
dám smútku zbohom,
naladím tvár.
Ivan: A hotovo.
A doma za stanicou,
hneď za rohom,
pobozkám ju, no a potom.
Spolu: Čo vás do toho.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.