Jana Kocianová - Večný Ikaros

Každý muž má svoj lós, za otcom kráča syn, za slnkom Ikaros vyletel do výšin. Hĺbka priepastí neskríži plán jeho ciest, netúži po šťastí, túži zniesť svetlo hviezd. A keď mu oheň krídla podpáli, horí jak hviezda oblohou a ľudia skryjú údiv do bájí, jak vtáci hniezda oblohou. Zostanú svetu bájne obrázky, tvár pozemského človeka a dieťa kladie nové otázky a čas ten ďalej, ďalej uteká a čas ten ďalej uteká. Každý muž má svoj lós, každý čas má svoj spev, v tej chvíli i malý Ikaros milión tajomstiev. K hviezdnej diaľave vzletí zas nový Gagarin a slnce krvavé zapadá do jarí. Ale tým cestu svetu prekliesni, horí jak hviezda oblohou a ľudia skryjú údiv do piesní, jak vtáci hniezda oblohou. Zostanú svetu bájne obrázky, tvár pozemského človeka a dieťa kladie nové otázky a čas ten ďalej, ďalej uteká a čas ten ďalej uteká. A čas ten ďalej uteká.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.