Jana Kocianová - Tridsať rozkvitnutých liet

Niekedy nám hrôza naháňala strach a život krúžil v tme a zákrutách, v spomienkach dávno zostal iba črep a vmlejú doň koláče a chlieb. Keď sa však z diaľky poobzrieme späť na našich tridsať rozkvitnutých liet, radosť i vzácne teplo hreje nás, že nadarmo sme nežili ten čas. Vítam ťa máj, keď ako čisté víno tridsiata jar zrie v nás, slnko ľady láme ako v melodráme, z nežnej trávy opona sa dvíha. V májovom dni už kráča novou zemou tridsiata jar a s ňou spev o ľudskej práci k výškam nesú vtáci, nesú s prvou jarnou pesničkou. Kde pýr a tŕnie objímali stráň, sa v jarnom vánku vlní žitný lán, kde včera rástlo bodľačie a chrasť, tam biele mestá krášlia našu vlasť. Keď sa však z diaľky poobzrieme späť na našich tridsať rozkvitnutých liet, radosť i vzácne teplo hreje nás, že nadarmo sme nežili ten čas. Vítam ťa máj, keď ako čisté víno tridsiata jar zrie v nás, slnko ľady láme ako v melodráme, z nežnej trávy opona sa dvíha. V májovom dni už kráča novou zemou tridsiata jar a s ňou spev o ľudskej práci k výškam nesú vtáci, nesú s prvou jarnou pesničkou.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.