Jana Kocianová - Zrkadlo

Zrkadlo je galéria v kúpeľni, tisíc rán a tisíc celkom všedných dní, kleslo niekam na dno jak do vody kameň, zrkadlová pamäť dokonale klame, dokonale klame. Zrkadlo je ženin prvý dôverník, zrkadlo vie to, čo nesmie vedieť nik, pozná pravdu vlasov, spozná všetky vrásky, uhorkové masky, tajomstvo jej pasty, oči plné lásky. Zrkadlo je ženin prvý dôverník, zrkadlo vie to, čo nesmie vedieť nik, práve vďaka nemu budeme vždy krásne, nech je vám to jasné, budeme vždy krásne, budeme vždy krásne. Zrkadlo je vlastne kúsok jazera, odpradávna sa v ňom žena obzerá, či je stále mladá alebo sa mení, zrkadlo je ženin najtajnejší denník, najtajnejší denník. Zrkadlo je ženin prvý dôverník, zrkadlo vie to, čo nesmie vedieť nik, práve vďaka nemu budeme vždy krásne, nech je vám to jasné, budeme vždy krásne, budeme vždy krásne. Zrkadlo je ženin prvý dôverník, zrkadlo vie to, čo nesmie vedieť nik, zrkadlo je ženin prvý dôverník, zrkadlo vie to, čo nesmie vedieť nik, zrkadlo je ženin prvý dôverník, zrkadlo vie to, čo nesmie vedieť nik.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.