Zdeněk: V ruke starý denník mám,
s úsmevom si ho prezerám.
Spolu: Čo túžob, detských snov
sa tu skrylo nocou,
ach, keď nám bolo sedemnásť.
Zdeněk: Život hrou bol čarovnou,
ty´s mojou bola kráľovnou.
Spolu: A všetko, noc i deň,
nám dvom patrilo len,
ach, keď nám bolo sedemnásť.
Zdeněk: Čakával som za školou,
kým prídeš, moja malá,
za ruku si ma vzala
a šli sme bezo slov.
Spolu: Kráčali sme cestičkou
až tam, k starému mlynu,
že chvíle tie sa minú,
sme tušenia nemali.
Starý denník, z jeho strán
sa znovu mladosť vracia k nám,
že nás syn náhodou
dnes čaká za školou,
ach, krásne je mať sedemnásť.
Zdeněk: Pamätáš sa?
Vždy som na teba čakával
za školou, moja malá,
a keď si sa objavila,
už nebolo treba slov,
vzala si ma za ruku.
Spolu: Kráčali sme cestičkou
až tam, k starému mlynu,
že chvíle tie sa minú,
sme tušenia nemali.
Starý denník, z jeho strán
sa znovu mladosť vracia k nám,
že nás syn náhodou
dnes čaká za školou,
ach, krásne je mať sedemnásť,
ach, krásne je mať sedemnásť,
ach, krásne je mať, hmm, hmm.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.