Hrdinov príbeh
\"Vymrie statok,
vymrie rod,
rovnako sám zahynieš,
lež meno
nikdy nezomrie,
toho, kto ho dobré dostal.
Vymrie statok,
vymrie rod,
rovnako sám zahynieš,
jedno viem,
čo nezomrie:
sláva toho, ktorý odišiel do podsvetia.\"
Už kapitola posledná prichádza,
ten, ktorý stretol svoju smrť, spočíva na svojom mieste.
Bratia čašu medoviny dvíhajú,
do prázdna vypijú v mene zomrelého.
Krásna loď dostane ochabnutého muža, aby ho niesla,
na zostup do onoho sveta čaká na brehu.
Zbrane, ozdoby, bohatstvá cestujúci dostane k sebe,
pod veľkou hranicou skĺzne do hrobu.
(A hľa! Či môže iného tak dôstojného pohľadu byť
ako siahanie tichých plameňov k hviezdam.)
K smrti od vekov všetci kráčame;
bohovia vybrali žijúcich.
Bratia, do náručia vĺn zostúpime;
zostaň v dobrom, na teba budeme vždy spomínať.
Česť meč nemôže zhodiť;
bohovia dali mená hrdinom.
Bratia, pánu smrti sa vzdáme;
teda v dobrom, kým sa znovu nestretneme.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.