4. Jotunheim
Tie biele pláne tejto zemi vládnu
Pri ligote ľadu ticho plačú
Pamätajú si veky všetkého smrteľného
Ponad sever sa modrie žiarivá obloha
Zahaľuje les do hmly studeným dažďom
Hviezdy za seba skrýva, more do ohňa zapáli
Svojím hromom aj hory roztrasie
Zastavujúc dni, zúriac cez noci
Do diaľav odišli oblaky,
Bez oddychu hĺtali na hladinách vôd
Ak plameň nebeskej pokrývky teraz roztopí mráz,
Nás iba odplaví prúd so sebou
V tých bielych poliach sa zrkadlí noc,
Tichí obri z ľadu a kameňa
Do zeme chladne krásnej vietor seká
Ešte stále večný prúd ako sneh padá
Svahy navždy bez obyvateľa
Podľa svojej vôle ľadovo chladný vietor ohýba krásnu zem
V diaľke severák ženie oblaky
Do útesov smutní píšu svoje verše
Nebo zvedie z cesty unaveného tuláka
Ktorého biela prázdnota nakoniec zrazí na zem
Tak zaklínajú obri z ľadu a kameňa
Nikto sa odtiaľto nevráti
Hoci by stromy v popol zhoreli,
Hoci by breh ustúpil za vodu,
Túto zem nemôže človek vastniť
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.