2. Zdochlina
Na ruiny zničeného mesta z kraja hľadiac,
alebo nad slnkom stratený brázdiac oblohu?
Kedy umrela tá biedna bytosť, to neviem
Pazúry v jeho chrbte chvíľu spočívajú
Tvár v piesku, chvíľa sa stráca
Príliš ďaleko jeho pohľad tápe
keď ani orly v oblakoch nelietajú
Oceľ je bezmocná proti času
Všetky jej zbrane sa musia skloniť
A zabúdajúc na všetkú márnosť
v močiari skonči ešte aj on
Vain tuhkaa poltetun kaupungin unet valloittajien
Yläpuolella auringon tyhjyys olkoon maa täältä
Karkoitettujen
Iba popol zničeného mesta sny dobývateľov
Prázdnota nad slnkom nech je zemou odtiaľto
vyhnaných
Pomalými krokmi príliš z ďaleka
Mnohí chcú ukoristiť poklady sami pre seba
Oceľ je bezmocná proti času
Všetci budú trpieť v jeho tele
Márne je čakať unavenému,
ktorý je pripravený vzdať sa svojej cesty
Na tejto ceste nejde nikto oproti nám
Nakoniec čas odmení
čo si človek v čase vytrpel
Smrť morí tváre všetkých
Necháva telá v pazúroch havranov
Z meča budeš piť krv, ktorú zanechávaš
V močiari skončíš ešte aj ty
V konároch stromov, na chrbtoch hôr
sedia potichu tie osoby
Čakajúc len, že klesneš na kolená
A svojú tvár vtlačíš do piesku
Už sa nepohneš, potom zistíš...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.