Mesto bohov / Tisícročné dedičstvo
úvod
Tisíc rokov sme prechádzali v blúdení, hľadajúc náš stratený národ, a hľa! Pred nami sa otvára cesta do mesta
bohov.
MESTO BOHOV
Na dne toho údolia
obklopené nebeskými vežami.
Rieky živé sa krížia
prenášajúc dávny čas.
Sprievod sa zastavuje
v teplom daždi.
Niekde v ďiaľave
bronzový roh znie - počúvajte!
Cesta sa otvára do údolia,
vody stále prúdia nadol.
Čas večnosti vedie
do zlatého domu bohov.
Hrom ožiari
steny hôr divokých.
Voda bubnuje na strechu lesa,
živiac jeho ľud.
Tisíc rokov uplynutých snáď
je odvtedy keď sme odtiaľto odišli.
Napokon sme doma
v meste večných.
Cesta sa otvára do údolia,
vody stále prúdia nadol.
Čas večnosti vedie
do zlatého domu bohov.
Za dreveným stolom
praotcovia oslavujú.
Na črepinách zrúcaného pôvabu
s nohami v krvi tancujúc.
Voda strateného jazera
vo večnosti spočíva.
Slabá hladina zrkadlovo pokojná sa rozochvie
iba z dotyku človeka.
Tisíc rokov
a bratia sa navzájom zrádzajú.
Tak krása mesta bohov
sa pred nami stráca.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.