Marcela Laiferová - Hmlisté rána

Slnko mi skúša pohladiť tvár, no vo mne stále padá hustý čierny dážď. Láska vždy býva krehučký dar a kto ju láme, ničí všetko vrúcne v nás. Už iné vlasy tvoja dlaň zháša, v inej izbe, pri inej piesni a moje srdce, skrehnuté vtáča, čiernym dažďom cestu si kliesni. Už žiadne vône pod oknom klíčia a vo mne stále padá hustý čierny dážď. Už iné vlasy tvoja dlaň zháša, v inej tvári už svieti úsmev, ja vravím srdcu, skrehnuté vtáča, aj v tom daždi zaspievať skúsme. Už iné vlasy tvoja dlaň zháša, v inej izbe, pri inej piesni a moje srdce, skrehnuté vtáča, zimným dažďom cestu si kliesni. Už iné vlasy tvoja dlaň zháša, v inej tvári už svieti úsmev, ja vravím srdcu, skrehnuté vtáča, aj v tom daždi zaspievať skúsme.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.